Zážitok so ženou (4 roky + nejaké ďaľšie 4 budem musieť ...)
Zasláno: ne 27. červen 2010 22:41
Tak som sa konečne rozhodol že tu napíšem môj "životný príbeh".Chcem vás upozorniť, že je to veľmi dlhé a možno aj nudné
Začalo sa to 12.apríla 2006 keď som bol deviatak na základnej škole.V pondelok (10.apríla) prišli na moju školu američania ktorí tu mali byť až do piatku (14.apríla) a prišla s nimi jedna skvelá dievčina ktorá sa volá Slávka, keďže na jej strednej škole dostala ponuku, že môže ísť prekladať s nimi k nám na školu. Prvý krát som ju videl ten osudný deň stredu 12.apríla keď prišla k nám na hodinu angličtiny. Už vtedy som si vravel, že "to dievča jednoducho musím poznať!". Celú hodinu som pozeral iba na ňu, nevedel som z nej spustiť oči. Potom som zistil, že v telocvični sa koná zápas američania versus slováci v basketbale a vedel som, že ona tam celú dobu bude. Obehal som všetkých kamarátov či mi niektorý nemôže požičať digitálny foťák a nakoniec som sa dočkal úspechu. Jeden mi povedal, že "požičať ti ho nemôžem ale môžem ísť s tebou.Odfotíš a stiahnem ti to na CD". A tak sme dvaja zrazu stáli v telocvični pozerajúc na ňu a premýšlajúc čo jej asi tak poviem. Kamarát mi povedal "makaj, nemám veľa času" tak som zobral foťák, prišiel k nej a povedal tú osudnú vetu "môžem si ťa odfotiť?"
. Smejem sa na tom doteraz. Odpovedala "jasné" a usmiala sa tak som ju odfotil. Potom povedala, že sa môžem odfotiť aj s ňou tak nás jeden z američanov odfotil. V štvrtok som ju celý deň nevidel a v piatok som si uvedomil, že to je moja posledná šanca získať na ňu nejaký kontakt. Vďakabohu som ju stretol a popýtal som si od nej e-mail. Normálne keď odišla som si doma až poplakal (pripisujem to asi veku a prvotnému ošiaľu). Chvíľku som si s ňou písal e-maily až som s ňou nakoniec stratil kontakt. Bez kontaktu sme boli asi pol roka a potom som ju našiel na azete. Znova som bol štastný, že s ňou môžem vôbec písať keď už ju nemôžem vidieť (býva 50km odo mňa a navyše školu mala 300km odo mňa a keď má človek 15 rokov nemá veľa cestovných možností). Potom prišla znova chvíľa bez kontaktu až nakoniec prišla éra facebooku a ja som mu doteraz vďačný za to, že s ňou môžem byť v kontakte. Napísala mi, že 10 až 14.augusta 2009 bude v mojom meste. Bol som štastný, usmiaty od ucha k uchu keď prišiel ten deň keď sme sa znova stretli (12.augusta 2009 - po 3 rokoch aj 4 mesiacoch!!!). Bola stále tak isto krásna ako predtým a vedel som, že si dokážem predstaviť že by sme boli spolu. Bol som s ňou síce iba 15 minút a 14.augusta 10 minút ale boli to najlepšie dni mojich prázdnin. Keďže už som mal 18 a čerstvý vodičák vo vrecku neváhal som a najbližšie keď som mohol (19.decembra 2009) som si požičal od kamaráta auto zavolal jej a išiel za ňou. Keď som prišiel do jej dediny nedvíhala mi telefón a ja som sa predavačky v obchode opýtal v ktorom dome býva. Ona mi povedala, že horná ulica úplne na konci tak som tam išiel, zvonil som na zvonček ale nik nebol doma. Hodinu som tam v aute mrzol ale bez výsledku tak som smutný išiel domov (*AD1). Vravel som si, že prečo mi to urobila, že keď sme sa dohodli tak mi ani nedvihla ani nebola doma. Nejak som to prežil a prežíval som už iba na správach na facebooku s ňou. Vždy keď som zbadal, že je online bol som štastím úplne celý bez seba dobre, že som po plafón neskákal. Nakoniec som sa dočkal dňa 11.júna 2010 (piatok dva týždne dozadu). Požičal som si od otca auto a zobral so sebou troch kamarátov ktorých som vyložil v kubíne (išli na koncert). Potom som išiel do jej dediny zastal na jej ulici a zavolal jej či sa jej nechce ísť von, že som u nej v dedine. Povedala, že v pohode a stretli sme sa. Keď som ju videl, krásnu mladú dievčinu v šatách na ramienka tak sa mi srdce okamžite roztĺklo. Objal som ju a poprial jej všetko najlepšie k narodeninám ktoré mala 1.júna a načiahol som do auta pre darček (príloha). Auto som potom musel preparkovať na vhodnejšie miesto tak sme nasadli dnu, preparkovali a vydali sme sa na prechádzku. Poukazovala mi jej krásnu dedinu, prechádzali sme sa krásnou prírodou až nastal čas kedy som musel ísť. A to je zatiaľ všetko
. Momentálne viem len to, že ak chcem dobyť jej srdce tak si budem musieť počkať minimálne pokým dokončí vysokú školu a je to veľký risk keďže nemám ani potuchy ako ma ona berie.Ale keď som vydržal už 4 roky a (takmer) 3 mesiace tak ďaľšie 4 roky už pre mňa nebudú problém. Hlavne nie keď viem aké je to skvelé dievča a aj keby sa to nevydarilo tak viem že tie roky čo som do toho "vsadil" boli moja najlepšia investícia.
*AD1 : keď sme boli na prechádzke v jej dedine tak sme museli ísť k nej do domu po nejakú vec. Keď sme k jej domu prišli zistil som, že to je iný dom ako mi predavačka povedala takže ona možno aj bola doma len ja som zvonil o dom vedľa
"Nebudem si všímať kto vedľa mňa stojí a budem si robiť čo chcem, kedy chcem, kde chcem a ako chcem." - Moje hlavné heslo
"Pamätaj si!Ženským nesmieš nikdy dávať všetko naraz!" - Sexbomba od vedľa