
Zaslal: pá 17. březen 2006 15:06 Předmět:
K***a to už fakt neviete čítať?Ja som bol tiež kedysi takýto a kvôli tomu že som sa hanbil som veľa vecí nespravil alebo som si dával pozor na to aby to nebol trapas a nakoniec z toho trapas bol.Moje hlavné heslo (motto) vystihuje mňa a to čo by som vám odporučil : Nebudem si všímať kto vedľa mňa stojí a budem si robiť čo chcem, kedy chcem, kde chcem a ako chcem...Toto som asi pred rokom počul povedať moju tetu a zistil som že má pravdu.Dovtedy som neurobil nič čo by ma mohlo "strápniť".Trebárs na balkóne 12teho poschodia na ktorý majú všetci volný prístup a z okna bytovky oproti na mňa pekne vidia ludia som sa vychcal.Kamarátke som do zvončeka spieval aj keď okola mňa prechádzali ludia.Vychcal som sa z balkónu bytu 8smeho poschodia za bieleho dňa... Je toho veľa.Aj zlých vecí.Kamoš ktorý rozmýšla podobne ako ja si nehal zapáliť zadok na ulici.Netreba sa hanbiť za nič.Keď sa mi niekto posmieval ignoroval som ho.Teraz sa mi už nesmejú lebo vedia že proste TAKÝ SOM.Skúste to.
EDIT: // NoName : Tak čo preboha riešiš sem tam jej jebni nejaký kompliment a choď postupne.Urob si nejaké latky typu : viditeľná náklonnosť, číslo, sem tma nejaký kompliment, pozvi ju niekde ... stále vyššie ciele až kým ju nebudeš mať alebo kým ťa neodkopne.Keď ju stratíš nič sa nedeje život ide dalej.Na svete sú 3 miliardy iných ženských.Hovorím z vlastnej skúsenosti